act legal publikácie

Keď Roboti rozhodujú!

Žiadny nový vynález 21. Storočia, ale už odkedy Alan Turing položil otázku “Môžu stroje myslieť?” v roku 1950.

Robot ako váš šéf

„Môj šéf je robot“, si museli myslieť zamestnanci investičnej spoločnosti Deep Knowledge Ventures v Hong Kongu keď počítačový algoritmus bol zvolený ako plnohodnotný člen predstavenstva. Je fakt, že roboti dobývajú náš pracovný svet rekordnou rýchlosťou. Objednávajú tovar, pracujú ruka v ruke s ľudskými kolegami na montážnom páse, distribuujú produkty na internete a diktujú vysokofrekvenčné obchodovanie. Technologické napredovanie dovoľuje zamestnávateľom používať inteligentné systémy nielen na podporu ľudskej práce, ale v niektorých sektoroch aj na výmenu, zahŕňajúc dozorné funkcie. Je preto najvyšší čas zaoberať sa (pracovno) právnou úpravou.

Zatiaľ nie je možné vymenovať počítačový algoritmus do dozornej rady alebo do predstavenstva v Nemeckej akciovej spoločnosti (ods. 76 para. 3 veta. 1, 100 para. 1 odsek. 1 German Stock Corporation Act – AktG). Avšak, zastávanie dozornej funkcie robotom nie je hudba budúcnosti. Japonská spoločnosť Hitachi napríklad má pracovné príkazy vykonávané inteligentným systémom v Nemeckých pobočkách. Právne nič nebráni tomu, aby zamestnávateľ delegoval práva vydávať príkazy na stroj, pokiaľ zamestnávateľ zabezpečí vhodným programovaním, aby kľúčové okolnosti konkrétneho prípadu boli v rovnováhe pred vydaním príkazu a že dotknuté záujmy sú primerane brané do úvahy (sects. 315 German Civil Code – BGB, 106 German Trade Regulation – GewO). Jediný zjavný limit pre “Robotického šéfa” je stanovený v čl. 22 para. 2 GDPR, podľa ktorého rozhodnutia, ktoré majú “právny účinok”, alebo “zásadné nežiaduce účinky” na dotknutú osobu nesmú byť založené na automatizovanom spracovaní osobných údajov. Teda, robotický šéf (zatiaľ) nesmie prepúšťať. V súčasnosti a po riadnom vyhodnocovaní v zmysle predpisov na ochranu osobných údajov je právne akceptovateľné, aby ľudia robili personálne rozhodnutia pripravené algoritmom, obzvlášť v prípade plne automatizovaných procesov a výberových nástrojov (“People Analytics”).

Teda, roboti nahradia zamestnancov. Ale môžu byť klasifikovaní ako zamestnanci v zmysle pracovného práva a práva obchodných spoločností? Počítajú sa do množstva určujúceho koľko zamestnancov je potrebných na spolu-určenie dozornej rady, aká veľká je zamestnanecká rada alebo či sa použije German Dismissal Protection Act? Je potrebné pristupovať k nim rovnocenne s ľudskými zamestnancami počas výberového procesu? Síce niektorí autori tvrdia toto, musí tomu byť v každom prípade zabránené. Všetky počty a množstvá predpokladajú fyzickú osobu a sociálne selekcie by boli na absurdnej úrovni. Namiesto výpovede dvoch zamestnancov, “mladý” robot bez povinnosti výživného by bol menej hodný sociálnej ochrany. Toto by zrušilo ústavne chránenú podnikateľskú slobodu optimalizovať pracovné procesy použitím moderných technológií. Roboti ostávajú vecami.

Nesie stroj zodpovednosť?

Konečne, ani humanoidné roboty nie sú zodpovedné za zranenia zamestnancov/zákazníkov a/alebo za škodu na reputácii spoločnosti, ktorú spôsobia. Za účelom určenia zodpovednosti osoby záleží na tom, či spôsobená škoda je spôsobená nesprávnym programovaním alebo nesprávnou činnosťou robota. Zákonodarca ešte neprejavil aktivitu. Aktuálne sa diskutuje či použitie inteligentných systémov má spadať pod povinné zákonné poistenie. Nasledujúce opatrenia sú zvlášť odporúčané: Vykonať posúdenie rizika (sect. 5 German Working Conditions Act – ArbSchG), dodržiavanie bezpečnostných opatrení uvedených v Industrial Safety Ordinance takisto ako štandard ISO 10218-2011 a a zainteresovanie zamestnaneckých rád (sects. 90, 87 para. 1 No. 7 German Works Constitution Act – BetrVG).

Vyžaduje sa robotická politika!

Ako predstavenstvo alebo dozorná rada kontroluje samo-učiaci systém, ktorý funguje na princípe pokus – omyl a automaticky sa mení? Ako predstavenstvo koná riadne na základe „vhodných informácii“, ak nemá náhľad do čiernej skrinky, ktorá sa nachádza medzi vstupom a výstupom? Manažment spoločnosti by mal vyrovnávať riziká v každom jednotlivom prípade, detailne monitorovať vývoj robotov, ktorých používajú a implementovať pravidlá na ochranu proti (právnym) porušeniam. Ako právne dôležité sa javí stanoviť vyššie popísanú právnu úpravu a podmienky v písomnej „robot politike“. Manažmentu tiež radíme komunikovať používanie umelej inteligencie transparentne, zvlášť voči investorom, zamestnancom a obchodným partnerom. Nikomu nezakazujeme investovať do riskantných projektov, pracovať s robotmi alebo s nimi obchodovať, ale mali by o tom vedieť.

Dr. Thomas Block, MBA

Advokát
act legal Germany AC Tischendorf Rechtsanwälte Frankfurt, Germany
Telefón: +49 69 24 70 97 36