Zaplatená daň ešte neznamená, že je transakcia v poriadku

Daňová optimalizácia je legitímnou súčasťou podnikania. Správne zaplatená daň však nepotvrdzuje, že je transakcia v poriadku aj z pohľadu obchodného a trestného práva. Konateľ, ktorý poruší svoje povinnosti a spôsobí spoločnosti škodu, za ňu môže zodpovedať vlastným majetkom, aj keď sú dane zaplatené správne. Na čo by si mali konatelia a majitelia firiem dať pozor, vysvetľoval náš Managing Partner Milan Malata v rozhovore pre TREND.

Každú transakciu posúďte z troch uhlov

Ten istý skutok môže byť z pohľadu daní v poriadku a napriek tomu otvoriť obchodnoprávne alebo trestnoprávne otázky. Daňové právo posudzuje najmä to, ako sa plnenie premietne do daňových povinností. Obchodné právo sa pýta, či na transakciu existoval právny dôvod a či konateľ konal v záujme spoločnosti. Trestné právo skúma, či boli naplnené znaky trestného činu. Pri každej dispozícii s majetkom spoločnosti preto treba posúdiť všetky tri hľadiská samostatne. Platí to aj opačne: daňovo neuznaný výdavok nie je automaticky protiprávny v iných oblastiach práva.

Viac firiem áno, umelá štruktúra nie

Podnikanie cez viac spoločností nie je zakázané. Rozdelenie môže mať rozumné dôvody, napríklad odlišných investorov, samostatné projekty, rôzne podnikateľské riziká alebo prípravu na predaj časti podnikania. Zneužitím práva nie je ani to, že pri rozdelení zohľadníte daňové dôsledky. Problémom je umelá štruktúra bez reálneho podnikateľského opodstatnenia, ktorej účelom je obísť daňovú povinnosť alebo získať neoprávnenú výhodu. Daňový poriadok umožňuje na takéto usporiadanie pri správe daní neprihliadať.

Rozhodujúca je ekonomická realita, nie počet firiem v registri. Varovným signálom môže byť striedanie fakturujúcich firiem pri dosiahnutí limitu, hoci zákazník stále dostáva tú istú službu od toho istého podnikania a tých istých ľudí. Spoločná adresa alebo spoločný vlastník zneužitie samy osebe nepreukazujú. Univerzálny test neexistuje, pri každom limite treba preskúmať konkrétne pravidlá.

Firemné peniaze nie sú peniaze konateľa

Prípadné dorubenie dane spoločnosti automaticky nezakladá osobnú zodpovednosť konateľa ani spoločníka. Konateľ však môže zo svojho majetku zodpovedať za škodu, ktorú spoločnosti spôsobil porušením svojich povinností. Pri spoločníkovi treba identifikovať samostatný právny dôvod zodpovednosti, samotné vlastníctvo obchodného podielu nestačí.

Problém pritom nevzniká až vtedy, keď daňová kontrola neuzná náklad. Môže vzniknúť už v momente, keď konateľ bez oprávnenia použije firemné peniaze pre seba a spôsobí spoločnosti škodu. Platí to vo viacosobovej aj v jednoosobovej spoločnosti. Ak napríklad zaplatíte rodinnú dovolenku firemnou kartou, z právneho hľadiska je zásadný rozdiel medzi omylom, ktorý bezodkladne napravíte, riadne dohodnutým benefitom a vedomým čerpaním peňazí spoločnosti, teda tretej osoby, bez oprávnenia. Označenie platby za „nedaňový náklad“ túto otázku nerieši.

Firemné auto: pravidlá nastavte vopred

Súkromné používanie firemného auta môže byť legitímnym benefitom a daňové predpisy s ním výslovne počítajú aj pri konateľovi. Odporúčame však vopred jasne upraviť, komu sa benefit poskytuje, v akom rozsahu, kto znáša náklady a ako sa rieši poškodenie vozidla. Ak je auto súčasťou odmeňovania konateľa, treba zabezpečiť príslušné schválenie. Pri kontrole sa potom neposudzuje iba zdanenie, ale aj to, na základe čoho konateľ benefit čerpá, kto ho schválil a či skutočné výdavky zodpovedajú schváleným podmienkam. Tak sa dá odlíšiť transparentné odmeňovanie od svojvoľného financovania osobnej spotreby.

Daňové riziká súkromného používania majetku

Daňové riziko vzniká, keď firma vykáže osobnú spotrebu ako podnikateľský výdavok, uplatní si vyšší odpočet DPH, než jej patrí, alebo nezdaní benefit, ktorý konateľ či zamestnanec dostáva. Výsledkom môže byť dodatočná daňová povinnosť, pokuta a pri omeškaní s platením aj úrok, podľa okolností aj nedoplatky na poistnom. Zdanenie benefitu pritom automaticky neznamená nárok na plný odpočet DPH. Od roku 2026 sa pri vozidlách v osobitnom režime, ktoré sa používajú podnikateľsky aj súkromne, uplatňuje odpočet vo výške 50 %.

Výška sankcie závisí aj od toho, kto chybu odhalí. Ak rozdiel vyrubí správca dane, vyjde vás to drahšie, ako keď chybu sami napravíte dodatočným daňovým priznaním.

Kedy môže ísť o trestný čin

Nie každé rozhodnutie alebo konanie konateľa je trestným činom a bežná chyba v daňovom priznaní automaticky trestným činom nie je. V závažnejších prípadoch však môže použitie firemných peňazí na súkromné účely naplniť znaky porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku alebo sprenevery. Vždy však treba preukázať všetky znaky trestného činu vrátane požadovaného zavinenia a rozsahu škody.

Rizikový je aj presun hodnotného majetku do inej spoločnosti toho istého vlastníka. Zdanenie prevodu môže byť úplne správne. Ak však pôvodnej firme nezostanú prostriedky na úhradu dlhov, vzniká otázka ochrany veriteľov. Pri úmyselnom zmarení ich uspokojenia môže ísť o poškodzovanie veriteľa a správne zdanenie prevodu takýto postup neospravedlňuje. Trestnoprávny rozmer môžu mať napokon aj samotné dane, ak ide o úmyselné skracovanie dane v rozsahu, ktorý definuje zákon.

Celý rozhovor

Prečítajte si celý rozhovor s Milanom Malatom v TRENDe →

Chcete si overiť, či je vaše nastavenie v poriadku?

Chybu, ktorú odhalíte sami, napravíte lacnejšie, ako keď ju nájde daňová kontrola. Pomôžeme vám posúdiť štruktúru vašej skupiny, plánované transakcie aj pravidlá pre benefity konateľov tak, aby obstáli nielen z daňového, ale aj z obchodnoprávneho hľadiska. Radíme pri daňovom plánovaní a štruktúrovaní firiem aj rodinného podnikania, robíme daňové due diligence a zastupujeme klientov v daňových kontrolách a súvisiacich sporoch.

Kontaktujte našich expertov pre daňové právo →