Náklady na energie na Slovensku: čo môžu firmy čakať od štátu a čo si musia vyriešiť samy

Opatrenia štátu dokážu zmierniť cenový šok na čerpacej stanici, no neodstránia samotné náklady na ropu, jej spracovanie a dopravu. Pre firmy sú preto najdôležitejšie ich vlastné rozhodnutia: kam investovať, ako nastaviť zdieľanie elektriny alebo PPA (dlhodobú zmluvu o nákupe elektriny) a ako sa pripraviť na nové pravidlá. O týchto otázkach hovorili náš Managing Partner Milan Malata a advokát Michal Záthurecký v rozhovore pre The Slovak Spectator. Prinášame najdôležitejšie body pre firmy.

Zásahy štátu majú jasné limity

Možnosti Slovenska obmedzuje právo EÚ. Spotrebnú daň znížiť možno, keďže slovenské sadzby sú nad minimom EÚ. Nižšia daň však automaticky nezaručuje, že sa celé zníženie prejaví v cene na čerpacej stanici.

Pri DPH je priestor menší, než sa často predpokladá: osobitnú zníženú sadzbu na palivá musia umožňovať pravidlá EÚ a nemožno ju zaviesť len politickým rozhodnutím. Minimálna sadzba DPH na benzín a naftu je podľa pravidiel EÚ 15 %.

Slovenské právo cenové zásahy za určitých podmienok umožňuje, musia však byť primerané a rešpektovať vnútorný trh EÚ. Príliš nízko nastavený cenový strop by mohol odradiť dovozcov a znížiť dostupnosť palív. Neisté je aj to, či ceny zníži strop na marže predajcov vo výške 10 centov na liter, platný od 1. októbra. Chýba spoľahlivý prehľad o skutočných maržiach na trhu a niektorí menší prevádzkovatelia uvádzajú, že ich marže sú už teraz nižšie. Cielenú podporu pre firmy by bolo potrebné posúdiť podľa pravidiel štátnej pomoci.

Dotované ceny menia návratnosť úspor

Keď štát zlacní každú kilowatthodinu, zníži sa aj hodnota každej ušetrenej kilowatthodiny. Napríklad zariadenie za 10 000 eur, ktoré ročne ušetrí 2 000 eur, sa vráti za päť rokov. Ak dotované ceny znížia úsporu na 1 000 eur, doba návratnosti sa zdvojnásobí na desať rokov. Firmy by s tým mali počítať pri hodnotení investícií do energetickej efektívnosti.

Najprv merať, potom investovať

Faktúry za energie ukazujú len časť obrazu. Senzory a analýza spotreby môžu odhaliť prekúrené priestory alebo zariadenia, ktoré zbytočne bežia v noci. Bez týchto dát môže firma veľa investovať do opatrenia, ktoré nezasiahne jej najväčšie straty. Niekedy prinesie úspory už úprava riadenia existujúceho systému, ešte pred akoukoľvek väčšou investíciou.

Povinnosť energetického auditu môže závisieť od spotreby

Národná rada SR posudzuje návrh nového zákona o energetickej efektívnosti. Podľa neho by o tom, či firma musí vykonať energetický audit alebo zaviesť systém energetického manažérstva, rozhodovala jej spotreba energie. Naviazanie povinnosti na spotrebu dáva zmysel, veľa však bude závisieť od implementácie: firmy budú potrebovať jasné usmernenia, dostatok času a prístup ku kvalifikovaným audítorom. Audit sa oplatí len vtedy, ak ukáže na reálne úspory.

Zdieľanie elektriny: pravidlá sú jasnejšie, rozhodujú však zmluvy

Novely zákona o energetike účinné od januára a septembra 2026 pravidlá výrazne sprehľadnili. Zriadenie zdieľania si však stále vyžaduje vhodné meranie, registráciu a zmluvy, ktoré určia, komu elektrina patrí, ako sa rozdeľuje a ako sa fakturuje. Sieťové poplatky sa naďalej uplatňujú a elektrina vyrobená na poludnie nemôže automaticky pokryť večernú spotrebu iného člena. Ak elektrinu zdieľa viac firiem, mali by si vopred dohodnúť platby, zodpovednosť aj podmienky vystúpenia člena.

PPA: riziká určuje zvolený model

Ak inštaláciu v priestoroch odberateľa vlastní a prevádzkuje externý investor, súčasné pravidlá sťažujú oddelenie výrobcu a odberateľa v jednom mieste pripojenia. Ak elektrina prichádza z externého zdroja cez verejnú sieť, hlavnou výzvou je nájsť projekt s povoleniami a reálnou možnosťou pripojenia do sústavy. Zmluva potom musí riešiť rozdiely medzi výrobou a spotrebou, zodpovednosť za odchýlku, sieťové poplatky a prípadné obmedzenia výkonu. PPA zároveň potrebuje právnu istotu počas celého obdobia financovania.

Obmedzovanie výkonu: nárok na kompenzáciu závisí od právneho základu

Ministerstvo hospodárstva SR navrhlo pravidlá, ktoré by umožnili obmedziť výkon zariadení s výkonom 100 kW a viac, keď je v sústave príliš veľa elektriny. Či by výrobcovia mali nárok na kompenzáciu, závisí od právneho základu zásahu.

Slovenské ustanovenia o stave núdze za určitých okolností vylučujú nárok na náhradu škody a ušlého zisku. Pravidlá EÚ naopak pri netrhovom redispečingu nariadenom prevádzkovateľom sústavy spravidla počítajú s kompenzáciou, hoci pripúšťajú výnimky. Výsledná úprava by preto mala jasne odlíšiť núdzové obmedzenie od bežného riadenia sústavy.

Celý rozhovor

Rozhovorv The Slovak Spectator sa venuje aj fotovoltickým inštaláciám pre domácnosti, zodpovednosti počas blackoutu, odstaveniu elektrárne Nováky a trom legislatívnym zmenám, ktoré by vláde odporučili.

Prečítajte si celý rozhovor (v angličtine)

Pripravujete energetický projekt?

Či zriaďujete zdieľanie elektriny, rokujete o PPA alebo posudzujete, ako nové pravidlá ovplyvnia vaše zariadenie, výsledok závisí od zmlúv a regulačných požiadaviek. Náš tím pre energetiku pripravuje a vyjednáva zmluvy o výrobe a dodávke energie, radí pri PPA vrátane aspektov štátnej pomoci, zastupuje klientov pred Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a podporuje financovanie energetických projektov.

Kontaktujte náš tím pre energetiku